Technológie sa modernizujú aj v banskom priemysle, o čom svedčí postavenie ťažného parného stroja a pulzometra. Eggerovci v tomto období objavili veľké množstvo drahokamu v mieste, ktoré sa dodnes nazýva Gizelina kaplnka. Po objavení opálu v Austrálii a jeho postupnom prenikaní na svetové trhy sa Eggerovcom prestalo dariť a nájmu sa v roku 1896 vzdali.
Timeline slovak
august 1880 získla nájom opálových baní statkár Jozef Bánó a bratia Eggerovci. V prvých rokoch sa im darilo. V Dubníku postavili novú brusiareň, v štôlni Viliam dali vybudovať prvú banskú koľajovú železničku. V roku 1886 Jozef Bánó svoj podiel Eggerovcom predal.
V roku 1873 sa konala významná svetová výstava vo Viedni, na ktorej si opál získal pozornosť a priazeň panovníka Františka Jozefa I. Ten udelil Adolfovi Ľudovítovi Goldschmidtovi rytiersky rád, šľachtický titul a predikát von Libanka.
V roku 1871 zomiera Emília Goldschmidtová na tuberkulózu. Po smrti matky pokračuje v rodinnej tradícii prvorodený syn Adolf Ľudovít Goldschmidt von (de) Libanka.
V roku 1862 bol nájom Emílie Goldschmidtovej predĺžený.
Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt zomrel náhle vo veku 47 rokov. Nájmu sa ujala vdova Emília, rod. Polláková. Stala sa tak prvou a aj poslednou dámou na čele banského podniku v Dubníku.
V auguste roku 1845 preberá bane uznávaný viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt. Dômyselný podnikateľský plán čoskoro priniesol svoje “ovocie” a ťažba po rokoch začala byť výnosná. Okrem iného sa Johann Nepomuk zasadil o obrovskú popularitu drahokamu a jeho predaj. Zaviedol nový systém klasifikácie a hodnotenia opálu a v baniach zamestnával približne 350 baníkov.
Novým nájomcom baní sa stal advokát Gabriel Fejérváry, ktorý vytvoril pravdepodobne prvé banské mapy tejto oblasti. Práve on sa zaslúžil o systém “správneho” dobývania a pre lokalitu sa začala črtať veľká budúcnosť.
Jozef Rumpler živelnou povrchovou ťažbou opálu devastoval ložisko, na základe čoho mu bol nájom odobratý a nový prenájom získal Marek Szentiványi. Po ňom nastalo v baniach ticho, nenašiel sa totiž žiadny záujemca, ktorý by sa o nájom uchádzal.
Zdá sa, že sa o ťažbu opálu viedli mnohé spory. Koncom 18. storočia zveruje monarcha ťažbu viedenskému klenotníkovi Jozefovi Rumplerovi. Netrvá však dlho a nájom baní opätovne preberá spoločnosť Neumány. Ani tá však svoju pozíciu na Slanských vrchoch neustojí a do čela baní sa vracia Jozef Rumpler, ktorý opál ťaží..Dozvedieť sa viac…